Kde to vlastne žijeme? Alebo čo pre mňa znamená „nežná“?

Autor: Daniel Mičuda | 15.11.2013 o 14:27 | (upravené 15.11.2013 o 17:04) Karma článku: 11,87 | Prečítané:  631x

Dnes by sme mohli známu báseň slovenského buditeľa pozmeniť asi takto :   Zleteli supy z Tatry, roky tiahnu na slovenské obydlia, ponad vysoké hory, ponad nerovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, usadli tam v tichosti za pomedzím slovenského rodu. Usadili sa s radosťou oni tam, na bratislavskom kopci, a veru veselo roky kradnú tam, na úkor ich beztrestnosti, či ututlanosti...

Hlavnou pointou pre mňa ako mladého človeka narodeného v polovici 80tych rokov je, že spoločnosť sa zmenila. Žiaľ, povedal by som, že k horšiemu. Aj keď v socializme som pomaly skoro vôbec nežil, kriminalita bola, aj bude, nevinní boli trestaní mocou, čo však je aj dnes, len sa o tom toľko nediskutuje. Avšak, hlavne medziľudské vzťahy ochladli, a zločin najvyššieho stupňa sa beztrestne tvári, že zločinom nie je, že ide o sociálnu vládu pre spoločnosť to najlepšie, pre spoločné blaho, alebo že by blaho najvyšších jednotlivcov?

Za 24 rokov „slobody" sme si vydobyli síce naozaj slobodu pohybu, podnikania, súkromného vlastníctva, atď., ale taktiež sme sa stali krajinou, kde klamstvo, faloš a pretvárka sa stali každodennými zbraňami mocných, kde demagógia národa mocnými vytvára ilúzie o dobre spravovanej spoločnosti so sociálnym nádychom raz na čele s modrou, raz červenou politickou mafiou. Opak je však pravdou. Dobre spravovaná sociálna spoločnosť dnešnej vlády jednej politickej strany, tu pripomína politiku s.r.o., avšak jej tunelovania. Veď keby takto hospodáril hocikto, tak by skôr či neskôr skrachoval. Prečo toto občania schvaľujú vo voľbách a dávajú mandát na páchanie týchto zločinov práve takýmto zástupcom?

Stali sme sa krajinou, kde mocní prezliekli kabáty po Novembri 1989, a ostali súčasťou polície, justície, politiky, prosto všetkých zložiek moci. Bývalí agenti ŠTB, bývalí funkcionári strany, pracovníci zahraničného obchodu, atď., ovládli túto krajinu privatizáciami a následnými politickými zákazkami, verejnými obstarávaniami, nástenkovými tendrami, machináciami na katastri a pozemkovom fonde, sociálnymi podnikmi, a mnohými inými legálnymi prostriedkami, ktoré im zákony písané na objednávku umožňujú. Zákony a „prestarnutá" Ústava SR, ktoré sú dielom zo zlepených predlôh svetových ústav „akademika" Čiča či „akademika" Mečiara, „otca vlasti". Žiaľ, dodnes to páchajú beztrestne, politici ako najväčšia infiltrovaná mafia spoločnosti. Nikto z nich do dnešného dňa nebol právoplatne súdne potrestaný. A tých zločinov, ktoré spáchali na úkor občanov, z verejných statkov, by bolo mnoho, ale ako hovoria napríklad farizeji z KDH, len kde je vôľa, tam je aj cesta. A na našom politickom a justičnom poli nie je ani vôľa, ani cesta niečo na beztrestnosti a nestíhaní politikov meniť, tobôž nie byť rovní pred zákonom a mať nielen práva, ale aj povinnosti. Ale pýtame sa logicky, niekto musí byť zodpovedný, za všetky tie spáchané škandalózne krivdy na národe slovenskom. Ale kto?

Stali sme sa krajinou, kde úlohu Moskvy za socializmu prevzal diktát EÚ z Bruselu, či Štrasburgu. Kde byrokratický aparát a úroveň nekalých praktík lobistických skupín z EÚ stáva sa nám vzorom.

Stali sme sa krajinou, kde vlastní občania neveria súdnej moci, policajným zložkám, či priam politikom, no napriek tomu sa tieto zločiny na najvyšších miestach tolerujú. Čím to je?

Stali sme sa krajinou, kde po roku 1989,  ako spomenul pán Čarnogurský, bola potrestaná jedna sudkyňa za to, že protiľudsky" rozhodovala počas komunizmu, a to preložením z krajského na okresný súd. Veď nie všetko v justičnej reforme sa podarilo, ako sa stihol pochváliť na predprezidentskej debate spomínaný, pán kandidát.

Stali sme sa krajinou, kde deti dnešných ľudí pôsobiacich v súdnej moci už dva režimy, dostávajú sa na ich miesta a pokračujú v nimi zavedenej poprevratovej tendencii súdnictva. Kde sa rozsudky vydávajú so svojvôľou sudcu, kde sudcovia zázračne pochybia, kde sú obrovské súdne prieťahy. Kde si predseda Najvyššieho Súdu vykladá zákony po svojom a bezprecedentne vytvára vlastnú tvorbu práva, kde perzekvoval a následne disciplinárne súdil nepohodlných sudcov, ktorí si dovolili ho kritizovať, kde nevpustil kontrolu na inštitúciu, ktorej predsedá, kde opovrhuje Ústavným súdom, kde znevažuje celú súdnu moc aj prostredníctvom súdnej rady. Kde sa právnické vzdelávanie riadi na objednávku, kde dekan Právnickej fakulty UMB a iní vysokí funkcionári fakúlt, sú bývalí agenti štb. Kde dekan spomínanej fakulty si dovolí už 7 rokov vo funkcii odpracovať dva aj pol dňa v týždni a písať si do evidencie 37,5 hodinový pracovný čas a byť za to z našich daní platený. Kde schopní pracovníci na fakultách sú mobovaní, často krát šikanovaní a vytláčaní neschopnými. Kde úroveň právnického vzdelávania stagnuje. Kde úroveň Univerzitného vzdelávania je priam podpriemerná v celosvetovom meradle. Kde sa tituly rozdávajú a diplomovky opisujú, kde titulovanými stávajú sa politici počas tej ktorej ich moci .

Stali sme sa krajinou, kde ministri vymenúvajú zločincov do policajného zboru pre „záujem veci" a za zatvorenými dverami to potom vysvetľujú vo výbore v Národnej Zrade. Kde minister žaluje novinára za ohováranie ako najvyššieho zločinca v republike a stíha ho na „niečí" pokyn Národná kriminálna agentúra, za prečin ohovárania. Kde priam zločin podáva si ruku s predstaviteľmi moci. Kde bývalá sociálna ministerka je ocenená metálom za „zásluhy" v sociálnej práci a politike zamestnanosti pri dnes už  vytunelovaných sociálnych podnikoch.

Stali sme sa krajinou, kde sú politické nominácie v štátnej správe samozrejmosťou, korupcia zahladzovaná a tolerovaná, kde rodinkárstvo a známosti stali sa pracovnou taktikou, kde sa legálne prostriedky zametajú pod koberec ministerstiev, kde je snaha obmedziť „infozákon", aby mozog voliča občana bol ešte viac manipulovateľný a masírovaný zo strany politických špičiek.

Stali sme sa krajinou, kde jedna politická strana ovláda alebo sa snaží ovládnuť všetky zložky moci vrátane kontrolných, aby kontrolovali samy seba a verejne prehlasovali, že vládnu spravodlivo a sociálne pre všetkých. Veď ako hovorí predseda, sme sociálna vláda, a za všetko zlé môže vláda a to dobré, tak to hocikto iní len nie vláda!

Stali sme sa krajinou, kde prezidentmi sú bývalí funkcionári strany, či spolupracovníci s režimom, ktorých spisy sa záhadne beztrestne skratovali. Kde prezident nevie súvisle bez chyby a posmechu vysloviť jednu vetu, no pri podpisovaní zákonov je už zrazu súdny a riadi sa tak, ako by sme tu mali prezidentskú formu vlády a Ústavu a zákony si vykladá po svojom. Veď ako sám povedal, on je prezident a zároveň akoby členom Smeru s.r.o, pardón, -SD. Kde poslanci hlasujú podľa palca a sú v sále len na hlasovaní.

Stali sme sa krajinou, kde na politickú a vyššiu objednávku mienkotvorné médiá informujú, tak, ako je to vhodné. Kde sú novinári kupovaní a opíjaní rohlíkom za to, čo sprostredkúvajú verejnosti.  Kde sú slušní novinári perzekvovaní, kde investigatívnych novinárov  nevpustia na tlačovú besedu finančnej správy, čím sú pošliapané práva a záujmy chránené ústavou a zákonmi našej republiky ako i medzinárodnými zmluvami ľudskoprávneho charakteru. Kde titul antihovorca vládnej moci nemôže byť pre vyhrážky udelený, kde hovorkyňa štátnej inštitúcie splieta jednu vetu, a odkazuje na emailovú komunikáciu, pretože nemôže verejne priznať pravdu. Kde riaditeľ tlačovej agentúry je bývalý agent štb. Kde väčšina novinárov prestala hľadať pravdu...

Stali sme sa krajinou, ktorú ovládajú finančné skupiny prostredníctvom svojich politikov, ktorým urobia kampane, ktorých vynesú na vrchol na úkor čestných ľudí, ktorí by chceli, ale nepresadia sa v nerovnom boji v kampani tak, ako keby boli financovaní niekým silným.

Stali sme sa krajinou, kde nezamestnanosť mladých, rómsky problém, nízke mzdy, zaujíma každého politika, ale nikto pre to nič reálne neurobí, ale rád sa na tom priživý a obohatí. Kde eurofondy zneužívajú vyvolení. Kde nevieme, kedy skrachujeme. Kde zlo víťazí nad dobrom.

Nedá mi, aby som tento svoj príspevok neukončil slovami jednej peknej slovenskej pesničky, kde slová stávajú sa viac než pravdou, niečím, čo tu reálne je, a nevieme, alebo nechceme proti tomu nič urobiť a po tichu to tolerujeme.

...a ja čakám na slobode kedy bude slušnosť v móde, čakám, ako na deň súdny, kedy budú ľudia ľuďmi...drogy, zbrane, mafie, kto je sviňa, prežije...

Tak, svojvôľa a arogancia moci. Ľahko zneužívaná vôľa k moci. Vyrovnanosť s minulosťou. Vedome pošliapané princípy slobody a demokracie. A na druhej strane obete. Slovenský národ asi nie je schopný na odpor, len keď za to niekto zaplatí alebo klamstvom podvedie ako pri „nežnej"? „Nežná", ako dopredu pripravená akcia, zložkami tajných služieb prostredníctvom hercov a študentov, proste „inteligentný oblb" na občanov pri prechode k demokracii. Revolúciou by som ju ani nenazýval, pretože k zmene by tak či tak došlo. Stali sme sa otrokmi novej doby a nových vlád a nového systému. Proste stali sme sa krajinou, kde nám o morálke kážu amorálni ľudia.

Ale na druhej  strane sme aj krajinou s nádhernou prírodou a neobmedzenými možnosťami. Len do kedy, s neobmedzenými a nevyryžovanými, zdrojmi?

 

Nebudeme už viac obeťou papalášizmu, ktorý tu zaviedol Mečiar, podporoval Dzurinda, zveľaďuje FICO. Hoj MOR HO tam!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?